23.12. - deň pred Štedrým večerom ma už pobolievalo celé celé telo, najmä chrbtica mi dávala znamenie, že sa úplne rozsype a tiež všetky drobné kostičky, ale aj svaly na rukách i nohách. Do toho som začala pokašliavať a naštartovali sa dusivé respiračné problémy, na ktoré zaberalo každú chvíľu niečo iné. Myslela som, že ide o dajaký nový druh virózy. Skúsila som doslova všetko z alternatívnej medicíny, trocha to pomohlo, ale vedela som, že to chce zrejme inú formu liečby. Lenže boli dlhé-predlhé sviatky.
25.12. som prvý raz cítila, že cvalom zo mňa odchádzajú posledné zvyšky energie. Bolo mi tak biedne, ako už dávno nie. Keby som si v tú chvíľu nebola tvrdohlavo zaumienila, že ešte chcem žiť, neviem-neviem. Zabralo asi z každého niečo: chlorella, MMS, ale aj kuzu s paralenom - a litre všelijakých čajov s medom a zázvorom. A milosrdná tabletka na spanie.
29.12. sa situácia zopakovala, hoci niekoľko dní som sa cítila trochu lepšie. Nastúpili mnohonásobne horšie respiračné problémy a v noci som sa obávala, že si azda budem musieť podrezať krk, aby som konečne vládala dýchať - natoľko zapálený a opuchnutý som ho mala. Priedušky mi sipeli ako parná lokomotíva, utrápené pľúca od kašľa boleli ako čert, pulz mi nepravidelne vynechával, hlava sa mi točila a začali sa mi po tele vytvárať všelijaké fľaky a vyrážkové pásy, ako pri osýpkach alebo pásovom opare, pridali sa afty v puse - a boleli priam hrozne; po 3 dňoch mi však nečakane všetky pupienky zmizli. Ale aj toto sú príznaky pľúcnych chlamýdií.
3. januára ma odviezol manžel konečne k obvoďáčke, tá ma starostlivo vyšetrila a na moje požiadanie mi vzala vzorku krvi na pľúcne chlamýdie (pretože túto diagnózu mala moja dcéra i kamarátka, s ktorou som bývala dva týždne ešte v máji minulého roka v Číne). Nasadila mi antibiotiká, vraj na obojstranný zápaľ pľúc - ale po pravde úple iné antibiotiká, než aké sa majú dávať na pľúcne chlamýdie - lebo ešte nemali - už druhé výsledky testov.
Nedalo mi neopýtať sa: „Ale veď ste mi naberali testy na chlamýdie pred troma mesiacmi, keď som mala ísť na operáciu s prstom - a vtedy ste tam nič nenašli?" vyzvedala som u sestričky. Vraj nie - ale výsledky testov mi pravdaže neukázali a zrejme si ich nedopatrením vôbec nevšimli.
Za týždeň sa mi stav mierne zlepšil, ale potom sa zo dňa na deň prepadol až kdesi na dno žumpy - mala som znova zimnicu, kašľala som a pritom zvracala, nevládala som jesť, len som sa plazila medzi záchodom a posteľou. Cesta pod sprchu mi pripadala ako výstup na Rysy! Moje telíčko bolo znova úplne zdecimované. Spásonosne som zmobilizovala vlastnú myseľ a určila si jediný cieľ - prežiť. Všetci okolo mňa naliehali - choď ležať do nemocnice... ale ja som sa špitála obávala ako čert kríža (pred dvoma rokmi mi tam umrela svokra - a nemusela). Tak som živorila doma.
11. januára - hurá, prišli výsledky na pľúcne chlamýdie! Pred 3 nevšimnutými mesiacmi som mala ich hodnotu 9, ale keďže ma na ne nikto neliečil, vyskočili teraz na 9,8 a spravili mi v organizme nenormálny zdravotný blázninec (dcéru začali liečiť už pri hodnote 2,3 ešte v septembri a dodnes má problémy).
Pani doktorka dobre vedela, že toto sa nemalo stať. Rýchlo mi dala nové antibiotiká, ešte rýchlejšie mi pripisovala imunoglobulíny a všetko možné, len aby som jej neumrela pred očami.
Dnes, po troch dňoch užívania cielených antibiotík mi je trošku lepšie. Pijem veľa čajov, ležím, driemem a mesiac musím užívať antibiotiká na pľúcne chlamýdie. Potom mesiac s antibiotikami pauza, opäť testy - a keď sa znova objavia chlamýdie, liečba bude pokračovať.... aj pol roka.
Miesto záveru
Pre zaujímavosť: z dýchacích ciest sa pľúcne chlamýdie šíria do ďalších častí tela vrátane svalov, mozgu a nervových buniek, a predovšetkým ničia imunitný systém. Preto sa chlamýdiová nákaza môže prejaviť ako zápaľ pľúc, astma, Alzheimerova choroba či dokonca roztrúsená skleróza. Nie je ľahké ich diagnostikovať, až po špeciálnych testoch. A môže sa k nim pridať aj zmutovaný čierny kašeľ i pľúcna mykóza. Fuj!
Chlamýdie sa správajú odlišne od ostatných baktérii. Sú také malé, že boli mylne považované za vírusy. Infikujú bunky znútra, parazitujú na nich a okrádajú ich o energiu, ktorú potom používajú k vlastnému množeniu. Bežná liečba antibiotikami na ne nestačí, pretože tá hubí iba jednu z ich troch životných fáz. Príznaky tak síce miznú, ale len dočasne, a infekcie sa znovu objavia, akonáhle tieto beštie prejdú do ďalšej fázy. Preto je nutné zvoliť správnu kombináciu antibiotík, aby došlo k vyhubeniu všetkých baktérií. A keďže ide o kvapôčkovú infekciu, príliš by pacienti s touto diagnózou aspoň do konca prvej fázy liečby nemali chodiť medzi ľudí. A dodržiavať musia prísnu hygienu.
Teraz sa možno niekomu zdá, že fungujem ako dajaká osvetová informátorka. Toto všetko by ale mali vedieť obyvatelia celej našej krajiny - to je môj názor. Aby už zajtra pre mnohých z nás nebolo neskoro.
