Ako mi na letisku odletel parkovací lístok

Autor: Eva Krajmerová | 9.6.2011 o 11:56 | (upravené 9.6.2011 o 12:17) Karma článku: 5,45 | Prečítané:  638x

Včera ráno som bola odviezť našu Katku na bratislavské letisko. Pretože odlietala do zahraničia na dlhší čas,  ako starostlivá mama som s ňou počkala hodinku v letiskovej hale. Po rozlúčení som otvorila auto, v ktorom bolo ako v peci. Preto som nechala na vyvetranie otvorené dvere a v kabelke som medzitým hľadala parkovací lístok, aby som ho mala pripravený na zaplatenie. Akonáhle som ho však vybrala z peňaženky, prehnal sa okolo mňa  poveternostný vír a tenkú parkovaciu kartičku mi doslova vytrhol z ruky, jednoducho bola v okamihu fuč!

Ostala som stáť ako prikovaná a iba som bezmocne  zízala, ako sa parkovací lístok odo mňa vzďaľuje - a problémy zrejme približujú. Vedľa mňa sa mihol s účasťou mladý svalovec a poznamenal: „Tak toto parkovanie  budete mať veru drahé, to bude za riadnu pokutu!"

Pozrela som  na neho vystrašene  a opýtala sa, za koľkože to asi bude.

„No, v  Bille som minule zašantročil parkovací lístok a pýtali si odo mňa 500 eur," vysvetľoval. „Dajako som to potom vyhádal na 50 eur."

Do hája, to sa ozaj môže stať iba mne, rozmýšľala som smutne. Nevedela som sa v tej chvíli vôbec pohnúť z miesta a chaosne som premýšľala, ako toto všetko vyriešim z môjho štyristoeurového dôchodku, pred naplánovanou dovolenkou a po nedávnom prerušení živnosti.

O niekoľko sekúnd mi ale dačo preletelo nad hlavou a pristálo asi tri metre odo mňa - zrejme v jedinej kaluži, ktorá v ten deň bola na letisku. Ako zhypnotizovaná som s mojimi prešportovanými kolenami pobehla k špinavej brečke - a predstavte si, že v nej ležal môj odletený parkovací lístok! Nechcelo sa mi uveriť, že je to práve ten môj, tak som sa pozrela na čas - áno, bol to ten môj, o 8,06  som na letisku zaparkovala. Sláva!

Opatrne som ho vybrala z kaluže a začala premýšľať, ako ho vysuším. Vybrala som  z kabelky papierovú vreckovku a jemne som ho začala utierať - ale preboha, čo sa to deje? Z rozmočeného lístka začali miznúť písmenká. Tak som ho radšej nechala tak, položila som ho na kabelku a pridŕžajúc sušila na slniečku - aby mi náhodou znova neutetel.

Až potom som vyrazila s mojím fordíkom ku kase. Starý pán pokladník neveriacko prevracal vo svojej  ruke skrkvanú a ušpinenú parkovaciu kartičku a opýtal sa: „To vám dožuval pes?"

„Prepáčte mi to, kartička mi nedopatrením odletela a potom zasa priletela a pristála v kaluži," vyjachtala som zo seba previnilo.

Pokladník sa nečakane usmial a poznamenal: „Panička moja, nič si z toho nerobte, to sa tu občas stáva. To tie lietadlové vrtule robia obrovský prievan a dnes je ešte besné počasie, vetrisko tu bláznivo víri prach. A tie naše parkovacie kartičky sú ozaj veľmi tenké, to hovorím už dávno. Dajte mi euro štyridsať a nech sa vám už dnes nič horšie nepritrafí." Nechala som mu od šťastia dve eurá.

Potom som rýchlo odfrčala... a na najbližších železničných závorách som si postála 17 minút.  Tak som poslala masérke Beatke esemesku, že budem pol hodinku meškať. Za 500 eur, ktoré som nemusela ako pokutu zaplatiť, mám u nej lymfomasáže na veľmi dlhý čas. No povedzte, nie je život občas krásny a osud milosrdný?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?