Japonsko leží na seizmickej kope dynamitu

Autor: Eva Krajmerová | 31.3.2011 o 14:04 | (upravené 31.3.2011 o 14:16) Karma článku: 5,99 | Prečítané:  553x

Návšteva z Japonska býva v našich pomeroch skôr raritou. Do našej rodiny zavítala 16-ročná Michiko, ktorá študovala v rámci medzinárodného výmenného programu celý jeden školský rok v Zlíne a ubytovaná bola v rodine môjho bývalého kolegu Dušana. K nám sa dostala počas jarných prázdnin na celý jeden týždeň, pretože si veľmi želala  spoznať aj Slovensko.

Japonskí tínejdžriJaponskí tínejdžriM. Tarčáková

Michiko, ktorú sme od začiatku prezývali Miška (čo sa jej veľmi páčilo), však priviedla svoju moravskú rodinu nechtiac  do informačného chaosu. Mysleli si totiž, že je vegetariánka - tak jej od septembra pripravovali výhradne bezmäsité jedlá. Keďže Japonci málokedy namietajú proti ponúkanému jedlu, v Zlíne ho na vegetariánsky spôsob skoro pol roka konzumovala aj naša japonská študentka. Do telefónu mi  Dušan jej vegetariánske chúťky pripomenul, ale keďže moja košatá rodina je  výrazne mäsožravá, rozhodla som sa Miške dávať všetko, čo som navarila - iba bez mäsa. Hneď pri prvej večeri som sa jej ospravedlnila, že my nie sme vegetariáni, takže budem variť zeleninovo-mäsové pokrmy,  ale jej budem dávať iba zeleninu. Aké bolo naše prekvapenie, keď nám Miška s úsmevom vyrozprávala, že ona vegetariánkou nikdy nebola, až v Zlíne jej začali ponúkať iba zeleninové pokrmy. Vraj si potajme chodila kupovať aspoň raz do týždňa šunku, lebo jej mäsko veľmi chýbalo. Nuž, takto vyzerá jazyková bariéra, skrížená so skomolenými  informáciami, ktoré sa k nám dostanú  z ďalekého Japonska až do Európy!

Čo sa tejto veselej japonskej slečne, ktorá  útlou postavou vyzerala na dvanásť, ale vedomostí mala habadej - na Slovensku páčilo? Asi všetko. Boli sme s ňou na Bratislavskom hrade i na  Devíne, v múzeu historických vláčikov, kde sa dostala aj do parnej lokomotívy, z čoho bola priam nadšená. Katka ju vzala na našu diskotéku, ale aj do svojej strednej školy na celý jeden vyučovací deň. Postupne sme sa dostali z Bratislavy cez Pezinok, Modru, Piešťany až do Trenčína, takže obdivovať mohla u nás ozaj všeličo. Všade sme jej museli s jej foťáčikom spraviť niekoľko fotiek. Čo sa týka stravy, asi najviac jej chutili naše koláče, usmievala sa nad našimi klobáskami a párkami, nevedela, ako skonzumovať sviečkovú na smotane - ale bola učenlivá a  zjedla úplne všetko.

A čo sme sa od Michiko dozvedeli o Japonsku? Že ich strašia časté zemetrasenia, a preto sa naučili všetky veci okolo seba  ukladať tak, aby ich pri otrasoch nezranili. Zošity, učebnice a dokumenty si dávajú vždy po použití do dosiek, ktoré sa pevne zaviažu alebo zagumičkujú. Všetky tašky sa zatvárajú, aby sa nevysypali. Všade, v rodinách, školách či na pracoviskách - sa dodržiava rozumný poriadok s preventívnymi opatreniami, aby sa zbytočne nedevastoval majetok. V školách majú pravidelné vyučovacie hodiny vyhradené opakovaniu o zemetraseniových pravidlách a opatreniach.  Vraj sa dá na to zvyknúť, lebo japonské domy sú postavené na podmienky častých zemetrasení. Ale Michiko sa priznala, že podvedomý strach z nečakaných, hoci často iba niekoľkosekundových otrasov bol pre ňu odkjakživa frustrujúci. Väčšinou šlo počas jej života o miernejšie výkyvy, ale vraj zažila aj také, že sa nedokázala udržať na nohách - a vtedy obe s mamou od strachu svorne plakali, väčšinou pod stolom.

Niekto si na takýto spôsob života  zvykne, ale jej sa oveľa viac  páčilo v Európe - aj kvôli nášmu seizmickému pokoju. Všimla si napríklad v našom byte, ako majú naše mladšie deti hračky kde-kade položené, na nábytku  boli voľne rozložené ozdobné predmety - a to vraj u nich nie je bežné. Všetky domáce knižnice v Japonsku bývajú vraj  uzamknuté v skriniach, na voľných poličkách nemajú nijaké predmety.  Dosť ma prekvapila aj informácia, že jej o deväť rokov starší brat, ktorý vyštudoval v Európe geológiu - sa do Japonska nemieni vrátiť a o tomto presviedčal rodičov, ako aj svoju oveľa mladšiu sestru. Dôvody? Časté zemetrasenia, ktoré môžu mať podľa neho raz v Japonsku  tragicky ničivú silu... Ako vyštudovaný geológ zrejme vedel, o čom hovorí a tento rok sa jeho slová nakoniec smutne naplnili.

Michiko sa so svojim bratom  usadili najprv v USA, ale po opakovaných teroristických útokoch sa odsťahovali do Európy. Ich rodičia ostali však žiť naďalej pri Tokiu, ale proti  rozhodnutiu svojich detí usadiť sa kvôli častým zemetraseniam mimo Japonska vôbec nenamietali. Zrejme ako matka by som s takýmto rozhodnutím svojich detí súhlasila tiež, hoci by mi bolo za nimi veľmi smutno...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?